Život Prešova
online
online
Pred 270 rokmi sa narodil geniálny hudobný skladateľ W. A. Mozart
27.01.2026 Celý región
Salzburg 27. januára (TASR) - Predovšetkým vo sfére kultúry a športu sa v širokom verejnom priestore čoraz častejšie používajú superlatívy tipu legendárny(a) či geniálny(a). Devalváciu pôvodného významu týchto výrazov cítiť aj v hudobnej oblasti, hemží sa to napríklad "geniálnymi pesničkami" či "legendárnymi dídžejmi".
Pred storočiami jedno malé dieťa skomponovaním hudobnej skladby dojalo svojho otca k slzám a uznávaný hudobník žasol nad notovým záznamom svojho syna. Slávny rakúsky skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart sa narodil necelých päť rokov predtým, v utorok 27. januára to bude 270 rokov.
Počas krátkeho a búrlivého 35-ročného života skomponoval Mozart 626 diel, okrem iného 30 klavírnych koncertov a 41 symfónií. Žil intenzívne, miloval zábavu, bol emocionálny a impulzívny, vtipný spoločník a obľuboval písanie listov príbuzným a priateľom. Popritom skladal hudbu ako o dušu, údajne spotreboval osem kilometrov notového papiera. Velikán nielen klasicistického obdobia vytvoril dielo, v ktorom cítiť ľahkosť komponovania, hravosť, melodické bohatstvo a dokonalú harmóniu.
V jeho prípade hovoriť o geniálnom nadaní je úplne vystihujúce - umožnilo Amadeovi v takom krátkom čase zložiť ohromné množstvo verejnosťou obľúbených a hudobnou vedou uctievaných skladieb. Predovšetkým serenádu Malá nočná hudba, opery v dvoch dejstvách Čarovná flauta a Don Giovanni, komickú operu Figarova svadba a ďalšie fenomenálne hudobné počiny, medzi nimi katalógové číslo 626, posledné a nedokončené dielo Requiem.
Wolfgang Amadeus Mozart prišiel na svet 27. januára 1756 v Salzburgu ako najmladšie zo siedmich detí. Dospelosti sa dožil iba on a jeho o päť rokov staršia sestra Maria Anna. Už v útlom veku tvoril hudobné diela a nikdy nechodil do školy, základy všeobecného vzdelania mal od rodiny, predovšetkým od otca.
Ešte stále len 4-ročný chlapec sedí pri stole, nešikovne namáča pero do kalamára a komponuje klavírny koncert. Jeho otec si pozorne prezerá notový zápis a rozplače sa nad synovým talentom. Túto scénu opisuje list priateľa rodiny Mozartovcov, jeden z dokumentov, ktoré uchováva Medzinárodná nadácia Mozarteum v Salzburgu. Leopold Mozart bol dobovo popredný hudobný skladateľ, huslista a hudobný pedagóg. V roku Amadeovho narodenia vydal svoju preslávenú školu husľovej hry, obľúbenú po celej Európe.
V tom období bol Leopold Mozart na vrchole svojej tvorivej aktivity a zanechal dielo ktoré sa dodnes objavuje v koncertných repertoároch. No bez otáľania sa chopil hudobnej výchovy svojho syna a obetoval pokračovanie svojej úspešne rozvinutej umeleckej kariéry. Bol Amadeov otec, učiteľ, spolupracovník, tajomník, manažér a dokonca aj opisovač nôt. Úplne zanechal komponovanie a zanedbával aj svoje pracovné povinnosti na arcibiskupskom dvore.
Jeho "zázračné dieťa" vo veku troch rokov začalo hrať na klavíri a husliach. Štvorročný Wolfgang Amadeus Mozart skomponoval prvú pieseň a časť koncertu, šesťročný bol už špičkový klavirista. Už ako 6-ročný cestoval po Európe a svojím hudobným nadaním udivoval kráľovské dvory. Detstvo do značnej miery strávil koncertami a spoznávaním významných hudobných vplyvov na veľkej časti kontinentu. Spoločnosť mu okrem otca robila sestra Anna Maria, nadaná klaviristka.
Medzitým Mozartovi vydali prvé sonáty a ako osemročný zložil prvú symfóniu. Keď mal 12 rokov, skomponoval prvú operu a o rok neskôr ho vymenovali za arcibiskupského koncertného majstra. Kým dovŕšil 18 rokov, na svojom konte mal 200 diel. Neprestával udivovať dobové elity, ktoré vnímali jeho absolútny sluch, neuveriteľnú pamäť a talent pre citlivú hru na nástrojoch. Bol virtuóz nielen na klavíri, ale aj na organe a husliach. Keď mal dvadsať, stal sa cisárskym komorným skladateľom.
Medzitým opäť cestoval po Európe, tentoraz s matkou, v Paríži však zomrela na týfus. Do Salzburgu sa Mozart vrátil v roku 1779 na miesto organistu. Naďalej tvoril, ale život v rodnom meste mu nešiel k duhu a chcel sa vymaniť zo služby arcibiskupovi. Napriek jeho nevôli odišiel do Viedne, kde skomponoval svoje vrcholné diela.
Začal sa živiť ako slobodný umelec, učil, tvoril a hrával na koncertoch v šľachtických domoch. Na konci roka 1782 Mozart požiadal otca o súhlas na manželstvo s Constanze Weberovou a to ešte viac prehĺbilo rastúce napätie medzi otcom a synom. Po svadbe zažil Mozart v rokoch 1783 – 1786 úspešné obdobie. V tom čase dal svetu aj klavírnu Sonátu č. 11 A dur (K 331) s mimoriadne obľúbeným Rondom "Alla Turca".
Ešte viac si zvýšil renomé ako klavirista a autor klavírnych koncertov, ktoré patrili k najväčším spoločenským udalostiam monarchie. Virtuózne klavírne party prepojil so symfonickou hĺbkou a bohatou orchestráciou, vynikli dramatický Koncert č. 20 D mol (K 466) a č. 21 C dur (K 467) so slávnym andatne "Elvira Madigan".
Mozart horúčkovito skladal aj komorné diela - významné sláčikové kvartetá, klavírne sonáty, kvintetá. Avšak ani všeobecný obdiv a priazeň ho neuchránili od finančných ťažkostí. Nadácia Mozarteum disponuje aj listom, v ktorom sám skladateľ 15. februára 1783 opisuje svojmu patrónovi problémy: „Teraz nemôžem zaplatiť ani polovicu! Prosím Vašu Milosť, pre lásku Božiu, pomôžte mi, aby som nestratil svoju česť a dobré meno!“. Je všeobecne známe, že už v tej ére obľúbený a obdivovaný komponista mal opakovane dlhy pre nedostatok príjmov a ešte viac pre vysoké výdavky.
Prišlo však aj radostnejšie obdobie, v ktorom vznikli Mozartove vrcholné opery. S libretistom Lorenzom Da Pontem vytvoril Figarovu svadbu v roku 1786 (K 492). Majstrova hudba síce zjemnila politickú satiru predlohy, no odhalila aj napätie medzi spoločenskými vrstvami. Dielo malo vo Viedni úspech, ale ešte väčší v Prahe, kde bolo prijaté s nadšením.
A práve na základe pražskej objednávky vznikol o rok neskôr Don Giovanni (K 527). Opera spája komédiu s tragikou a má temnejší charakter. Publikum uchvátili predovšetkým finálové časti na večeri u hlavnej postavy, ktorú Socha commendatore odsúdi na prepad do pekla. Dominujú temperamentné harmónie v dramatickom vyvrcholení s ľudskou tragédiou a komickými vstupmi (ironizmy Leporella), i s morálnym ponaučením v roztopašnom záverečnom viachlase. Don Giovanni dodnes patrí k najhranejším operám sveta.
Medzi dvoma famóznymi operami sa Mozartovi podaril aj ďalší "Meisterstück". K ľahšej serenádovej hudbe si odskočil počas písania druhého dejstva Don Giovanniho a vznikla z toho veľká Malá nočná hudba. Serenáda č. 13 pro sláčikové kvarteto a kontrabas G dur (K 525) je známa pre úvodné Allegro, ale výrazné a obľúbené sú aj ďalšie tri časti tohto mimoriadneho diela.
Po návrate z Prahy na konci roka 1787 získal Mozart vytúžené dvorné miesto s hlavným poslaním skladania hudbu pre dvorné bály. Solídny stály plat nevyriešil jeho finančné problémy, keďže s manželkou si nemohli dovoliť vysnený životný štýl. V depresii vytvoril tri symfónie – Es dur (K 543), G mol (K 550) a C dur „Jupiter“ (K 551) – vrchol svojej orchestrálnej tvorby.
V roku 1789 sa opäť vydal na cesty a písal klavírne sonáty a sláčikové kvartetá. V lete rozpísal operu Cosi fan tutte (K 588), ktorá mala premiéru v januári 1790. Spočiatku bola prijatá rozpačito, no dnes sa považuje za jednu z jeho najjemnejších a psychologicky najhlbších opier.
V roku 1791 dokončil Amadeus klavírny Koncert č. 27 B dur (K 595), písal tance a sláčikové kvintetá. Prijal objednávku od Emanuela Schikanedera na singspiel Čarovná flauta (K 620). Krátko nato dostal tajomnú objednávku na Requiem. Medzitým dokončil klarinetový koncert A dur (K 622) a 30. septembra mala vo Viedni premiéru Čarovná flauta, ktorá sa postupne stala jeho najobľúbenejšou operou. Mozart dirigoval orchester, Schikaneder stvárnil Papagena a v úlohe Kráľovnej noci účinkovala Mozartova švagriná Josepha Hoferová.
V novembri 1792 malo dielo sté predstavenie, ale mýtický skladateľ sa ho nedožil. Wolfgang Amadeus Mozart zomrel ako 35-ročný 5. decembra 1791. Predchádzala tomu jeho ničivá choroba, v novembri sa mu stav vplyvom vysokých horúčok prudko zhoršil. Legendy o otrave talianskym hudobným skladateľom Antoniom Salierim sa nikdy nepotvrdili. Nedokončené dielo Requiem na žiadosť Constanze dotvoril jeho priateľ, rakúsky skladateľ Xaver Süssmayr.
Mozarta pochovali podľa vtedajších zvyklostí do spoločného hrobu pre chudobných na cintoríne St. Marx. Až o niekoľko rokov telesné pozostatky exhumovali a pochovali v osobitnom hrobe. Odkaz dejinného skladateľa desaťročiami rástol a po necelých sto rokoch sa stal aj významným symbolom umeleckej geniality v modernej popkultúre.
Pred storočiami jedno malé dieťa skomponovaním hudobnej skladby dojalo svojho otca k slzám a uznávaný hudobník žasol nad notovým záznamom svojho syna. Slávny rakúsky skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart sa narodil necelých päť rokov predtým, v utorok 27. januára to bude 270 rokov.
Počas krátkeho a búrlivého 35-ročného života skomponoval Mozart 626 diel, okrem iného 30 klavírnych koncertov a 41 symfónií. Žil intenzívne, miloval zábavu, bol emocionálny a impulzívny, vtipný spoločník a obľuboval písanie listov príbuzným a priateľom. Popritom skladal hudbu ako o dušu, údajne spotreboval osem kilometrov notového papiera. Velikán nielen klasicistického obdobia vytvoril dielo, v ktorom cítiť ľahkosť komponovania, hravosť, melodické bohatstvo a dokonalú harmóniu.
V jeho prípade hovoriť o geniálnom nadaní je úplne vystihujúce - umožnilo Amadeovi v takom krátkom čase zložiť ohromné množstvo verejnosťou obľúbených a hudobnou vedou uctievaných skladieb. Predovšetkým serenádu Malá nočná hudba, opery v dvoch dejstvách Čarovná flauta a Don Giovanni, komickú operu Figarova svadba a ďalšie fenomenálne hudobné počiny, medzi nimi katalógové číslo 626, posledné a nedokončené dielo Requiem.
Wolfgang Amadeus Mozart prišiel na svet 27. januára 1756 v Salzburgu ako najmladšie zo siedmich detí. Dospelosti sa dožil iba on a jeho o päť rokov staršia sestra Maria Anna. Už v útlom veku tvoril hudobné diela a nikdy nechodil do školy, základy všeobecného vzdelania mal od rodiny, predovšetkým od otca.
Ešte stále len 4-ročný chlapec sedí pri stole, nešikovne namáča pero do kalamára a komponuje klavírny koncert. Jeho otec si pozorne prezerá notový zápis a rozplače sa nad synovým talentom. Túto scénu opisuje list priateľa rodiny Mozartovcov, jeden z dokumentov, ktoré uchováva Medzinárodná nadácia Mozarteum v Salzburgu. Leopold Mozart bol dobovo popredný hudobný skladateľ, huslista a hudobný pedagóg. V roku Amadeovho narodenia vydal svoju preslávenú školu husľovej hry, obľúbenú po celej Európe.
V tom období bol Leopold Mozart na vrchole svojej tvorivej aktivity a zanechal dielo ktoré sa dodnes objavuje v koncertných repertoároch. No bez otáľania sa chopil hudobnej výchovy svojho syna a obetoval pokračovanie svojej úspešne rozvinutej umeleckej kariéry. Bol Amadeov otec, učiteľ, spolupracovník, tajomník, manažér a dokonca aj opisovač nôt. Úplne zanechal komponovanie a zanedbával aj svoje pracovné povinnosti na arcibiskupskom dvore.
Jeho "zázračné dieťa" vo veku troch rokov začalo hrať na klavíri a husliach. Štvorročný Wolfgang Amadeus Mozart skomponoval prvú pieseň a časť koncertu, šesťročný bol už špičkový klavirista. Už ako 6-ročný cestoval po Európe a svojím hudobným nadaním udivoval kráľovské dvory. Detstvo do značnej miery strávil koncertami a spoznávaním významných hudobných vplyvov na veľkej časti kontinentu. Spoločnosť mu okrem otca robila sestra Anna Maria, nadaná klaviristka.
Medzitým Mozartovi vydali prvé sonáty a ako osemročný zložil prvú symfóniu. Keď mal 12 rokov, skomponoval prvú operu a o rok neskôr ho vymenovali za arcibiskupského koncertného majstra. Kým dovŕšil 18 rokov, na svojom konte mal 200 diel. Neprestával udivovať dobové elity, ktoré vnímali jeho absolútny sluch, neuveriteľnú pamäť a talent pre citlivú hru na nástrojoch. Bol virtuóz nielen na klavíri, ale aj na organe a husliach. Keď mal dvadsať, stal sa cisárskym komorným skladateľom.
Medzitým opäť cestoval po Európe, tentoraz s matkou, v Paríži však zomrela na týfus. Do Salzburgu sa Mozart vrátil v roku 1779 na miesto organistu. Naďalej tvoril, ale život v rodnom meste mu nešiel k duhu a chcel sa vymaniť zo služby arcibiskupovi. Napriek jeho nevôli odišiel do Viedne, kde skomponoval svoje vrcholné diela.
Začal sa živiť ako slobodný umelec, učil, tvoril a hrával na koncertoch v šľachtických domoch. Na konci roka 1782 Mozart požiadal otca o súhlas na manželstvo s Constanze Weberovou a to ešte viac prehĺbilo rastúce napätie medzi otcom a synom. Po svadbe zažil Mozart v rokoch 1783 – 1786 úspešné obdobie. V tom čase dal svetu aj klavírnu Sonátu č. 11 A dur (K 331) s mimoriadne obľúbeným Rondom "Alla Turca".
Ešte viac si zvýšil renomé ako klavirista a autor klavírnych koncertov, ktoré patrili k najväčším spoločenským udalostiam monarchie. Virtuózne klavírne party prepojil so symfonickou hĺbkou a bohatou orchestráciou, vynikli dramatický Koncert č. 20 D mol (K 466) a č. 21 C dur (K 467) so slávnym andatne "Elvira Madigan".
Mozart horúčkovito skladal aj komorné diela - významné sláčikové kvartetá, klavírne sonáty, kvintetá. Avšak ani všeobecný obdiv a priazeň ho neuchránili od finančných ťažkostí. Nadácia Mozarteum disponuje aj listom, v ktorom sám skladateľ 15. februára 1783 opisuje svojmu patrónovi problémy: „Teraz nemôžem zaplatiť ani polovicu! Prosím Vašu Milosť, pre lásku Božiu, pomôžte mi, aby som nestratil svoju česť a dobré meno!“. Je všeobecne známe, že už v tej ére obľúbený a obdivovaný komponista mal opakovane dlhy pre nedostatok príjmov a ešte viac pre vysoké výdavky.
Prišlo však aj radostnejšie obdobie, v ktorom vznikli Mozartove vrcholné opery. S libretistom Lorenzom Da Pontem vytvoril Figarovu svadbu v roku 1786 (K 492). Majstrova hudba síce zjemnila politickú satiru predlohy, no odhalila aj napätie medzi spoločenskými vrstvami. Dielo malo vo Viedni úspech, ale ešte väčší v Prahe, kde bolo prijaté s nadšením.
A práve na základe pražskej objednávky vznikol o rok neskôr Don Giovanni (K 527). Opera spája komédiu s tragikou a má temnejší charakter. Publikum uchvátili predovšetkým finálové časti na večeri u hlavnej postavy, ktorú Socha commendatore odsúdi na prepad do pekla. Dominujú temperamentné harmónie v dramatickom vyvrcholení s ľudskou tragédiou a komickými vstupmi (ironizmy Leporella), i s morálnym ponaučením v roztopašnom záverečnom viachlase. Don Giovanni dodnes patrí k najhranejším operám sveta.
Medzi dvoma famóznymi operami sa Mozartovi podaril aj ďalší "Meisterstück". K ľahšej serenádovej hudbe si odskočil počas písania druhého dejstva Don Giovanniho a vznikla z toho veľká Malá nočná hudba. Serenáda č. 13 pro sláčikové kvarteto a kontrabas G dur (K 525) je známa pre úvodné Allegro, ale výrazné a obľúbené sú aj ďalšie tri časti tohto mimoriadneho diela.
Po návrate z Prahy na konci roka 1787 získal Mozart vytúžené dvorné miesto s hlavným poslaním skladania hudbu pre dvorné bály. Solídny stály plat nevyriešil jeho finančné problémy, keďže s manželkou si nemohli dovoliť vysnený životný štýl. V depresii vytvoril tri symfónie – Es dur (K 543), G mol (K 550) a C dur „Jupiter“ (K 551) – vrchol svojej orchestrálnej tvorby.
V roku 1789 sa opäť vydal na cesty a písal klavírne sonáty a sláčikové kvartetá. V lete rozpísal operu Cosi fan tutte (K 588), ktorá mala premiéru v januári 1790. Spočiatku bola prijatá rozpačito, no dnes sa považuje za jednu z jeho najjemnejších a psychologicky najhlbších opier.
V roku 1791 dokončil Amadeus klavírny Koncert č. 27 B dur (K 595), písal tance a sláčikové kvintetá. Prijal objednávku od Emanuela Schikanedera na singspiel Čarovná flauta (K 620). Krátko nato dostal tajomnú objednávku na Requiem. Medzitým dokončil klarinetový koncert A dur (K 622) a 30. septembra mala vo Viedni premiéru Čarovná flauta, ktorá sa postupne stala jeho najobľúbenejšou operou. Mozart dirigoval orchester, Schikaneder stvárnil Papagena a v úlohe Kráľovnej noci účinkovala Mozartova švagriná Josepha Hoferová.
V novembri 1792 malo dielo sté predstavenie, ale mýtický skladateľ sa ho nedožil. Wolfgang Amadeus Mozart zomrel ako 35-ročný 5. decembra 1791. Predchádzala tomu jeho ničivá choroba, v novembri sa mu stav vplyvom vysokých horúčok prudko zhoršil. Legendy o otrave talianskym hudobným skladateľom Antoniom Salierim sa nikdy nepotvrdili. Nedokončené dielo Requiem na žiadosť Constanze dotvoril jeho priateľ, rakúsky skladateľ Xaver Süssmayr.
Mozarta pochovali podľa vtedajších zvyklostí do spoločného hrobu pre chudobných na cintoríne St. Marx. Až o niekoľko rokov telesné pozostatky exhumovali a pochovali v osobitnom hrobe. Odkaz dejinného skladateľa desaťročiami rástol a po necelých sto rokoch sa stal aj významným symbolom umeleckej geniality v modernej popkultúre.
www.ZIVOTPO.sk
